Interpodnikové vzťahy na trhu výrobnej sféry
Vzťahy medzi zákazníkom a dodávateľom predstavujú komplexný systém nákupného a predajného kontaktu, ako aj rôzne formy kooperácie, ktoré organizácie využívajú na trhu výrobnej sféry. Tieto vzťahy vznikajú najmä pri zmluvnom zabezpečovaní dodávok a nákupov a ich reálnej realizácii. Podstata týchto vzťahov spočíva v dodávkach a nákupoch výrobkov a služieb na základe ekonomicky motivovaných rozhodnutí všetkých zúčastnených subjektov.
Pre úspešný rozvoj činností v rámci hodnotového reťazca si podniky prispôsobujú rôzne strategické prístupy, ktoré zahŕňajú:
- vyrobiť sám,
- dať vyrobiť externému partnerovi,
- vyrobiť prostredníctvom kooperácie.
Strategické alternatívy interpodnikových vzťahov
Vzťahy v rámci sietí interpodnikovej spolupráce možno rozdeliť do dvoch základných strategických kategórií:
Vyrobiť sám
Táto alternatíva sa vzťahuje na prípady, kedy sa organizácia rozhodne realizovať všetky strategické procesy a aktivity internými kapacitami. V tomto prípade prevládajú intrapodnikové vzťahy, ktoré vytvárajú internú sieť podniku a zaručujú vyššiu kontrolu nad výrobnými procesmi.
Dať vyrobiť
Táto stratégia zahŕňa situácie, keď sa podnik rozhoduje spolupracovať s inými ekonomickými subjektmi, čím optimalizuje procesy a distribuuje zodpovednosť za výrobu. Táto skupina stratégií sa člení na „dať vyrobiť“ a na „vyrobiť v kooperácii“. Cieľom je dosiahnuť vyššiu efektivitu prostredníctvom externých partnerstiev a synergických efektov.
Vzťahy „dať vyrobiť“ v praxi
Vzťahy typu „dať vyrobiť“ predstavujú prenos niektorých alebo všetkých výrobných aktivít na iné podniky, pričom významnou výhodou je možnosť zvýšiť pridanú hodnotu v procese výroby. Tieto vzťahy možno zaradiť do troch hlavných kategórií:
Dodávateľské vzťahy
- Privilegované dodávateľské vzťahy – sú charakteristické existenciou kvalitných a dlhodobých vzťahov medzi zákazníkom a jeho dodávateľmi. Podnik vyberá tých dodávateľov, ktorí najlepšie uspokoja jeho potreby výrobkami a službami, čo zvyšuje spoľahlivosť zásobovania a kvalitu výsledného produktu.
- Špecializované dodávateľské vzťahy – predstavujú situácie, kedy dodávateľ poskytuje podniku špecifický produkt alebo službu, ktoré sú náročné na zabezpečenie. V týchto vzťahoch podnik venuje zvýšenú pozornosť vzájomnej spolupráci, pretože výber alternatívneho dodávateľa je obmedzený kvôli špecializácii produktu.
Subdodávateľské vzťahy
Tieto vzťahy majú charakteristickú hierarchickú štruktúru, kde hlavný podnik odovzdáva časť výrobných procesov subdodávateľom. Dôvody využívania subdodávateľských služieb zahŕňajú:
- zameranie sa na vlastné špecifické know-how a odbornosť,
- minimalizáciu technických a výrobných rizík,
- znižovanie nákladov na logistiku a skladovanie.
Subdodávateľské vzťahy sú bežné najmä v stavebníctve, automobilovom priemysle a ďalších odvetviach, kde veľké podniky spolupracujú so špecializovanými malými a strednými podnikmi, pričom objednávateľom zostáva hlavný podnik.
Vzťahy založené na vzájomnom obchodovaní
Tento typ vzťahov vzniká medzi dvoma podnikmi, ktoré sa dohodnú na spoločnom plnení zmluvy uzatvorenej s tretím subjektom. Každá zo zmluvných strán môže niesť zodpovednosť za realizáciu plnenia ako celku, pričom dôraz sa kladie na kooperáciu a koordináciu jednotlivých záväzkov.
Vzťahy „vyrobiť v kooperácii“ ako forma strategickej spolupráce
Tento model predstavuje formálne aj neformálne dohody medzi podnikmi, ktoré pracujú spoločne s cieľom maximalizovať efektivitu a konkurenčnú výhodu.
Neformálne kooperácie
Neformálne kooperácie nezahŕňajú povinnosť dodržiavať právne formálnosti, napríklad podpis zmluvy. Sú založené na vzájomnej dôvere medzi manažérmi podnikových subjektov a často pozostávajú z nasledujúcich typov vzťahov:
- Vzťahy zapojenia do obchodnej siete – umožňujú koordináciu činností zúčastnených podnikov s rešpektovaním ich samostatnosti a flexibility.
- Sponzorské vzťahy – ide o cieľovo orientované vzťahy, zamerané na podporu konkrétnych projektov s jasne definovanými zámermi a výsledkami.
Formálne kooperácie
Formálne kooperácie sú právne ukotvené zmluvnými dohodami a zahŕňajú rôzne typy partnerstiev:
- Vzťahy v podielníctve – podnik formálne deleguje časť svojich činností inému podniku, čím rozširuje svoje operácie.
- Vzťahy v sprostredkovaní – podnik udeľuje mandát inému subjektu na zastupovanie a realizáciu určitých operácií na svoj účet, vrátane vzťahov s tretími stranami.
- Spoločný nákup a výmena licencií – ide o situácie, keď podniky spájajú svoje zdroje na získanie technológií, ktoré by jednotlivo nedokázali efektívne zabezpečiť.
- Spoločné zmluvy – dohodnuté formálne kontrakty upravujúce rozsah a podmienky spolupráce medzi podnikmi.
Formy spoločných zmlúv
- Spoločné zmluvy v oblasti výskumu a vývoja – tieto zmluvy slúžia na efektívne rozdelenie rizík, nákladov a výhod spojených s tvorbou a implementáciou nových technológií.
- Konzorciá – združenia viacerých podnikov vytvorené s cieľom realizovať projekty, ktoré by jednotlivcom neboli dostupné alebo uskutočniteľné.
- Zmluvy na úrovni spoločného podniku (joint ventures) – dve alebo viac firiem spoja svoj kapitál a zdroje s cieľom založenia novej spoločnosti, ktorá podporuje rozvoj a koordináciu ich spoločných aktivít.
KITA, J. 2010. Nákup a predaj – základné obchodné funkcie výrobného podniku. Bratislava: Iura Edition. ISBN 978-80-8078-380-8.
