Podstata a ciele podniku
Podnik je definovaný ako kombinácia výrobných faktorov, ktoré podnikateľ využíva na dosiahnutie stanovených cieľov. Podľa definície Gutenberga podnik predstavuje súhrn týchto výrobných faktorov, ktoré vlastníci kombinujú s cieľom maximalizovať výkonnosť a hodnotu svojho podnikania.
Obchodný zákonník (§5 ods. 1) vníma podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria práva, veci a iné majetkové hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve podnikateľa a slúžia na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti alebo sú na tento účel určené. Tento pojem zdôrazňuje ekonomickú a právnu samostatnosť podniku, založeného s cieľom vykonávania podnikania.
Podniky existujú na to, aby vyrábali a distribuovali výrobky, prípadne poskytovali služby zákazníkom – ich základné poslanie na trhu.
Ciele podniku a ich členenie
Cieľ podniku predstavuje budúci stav, ktorý chce podnik dosiahnuť v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V ziskovo orientovanom hospodárskom systéme je hlavným cieľom maximalizácia zisku a trhovej hodnoty podniku. Ciele možno klasifikovať podľa rôznych kritérií:
- Podľa hierarchie významu
- Podľa rozsahu alebo veľkosti cieľa
- Podľa časového hľadiska
- Podľa vzťahov medzi cieľmi
- Podľa obsahu cieľa
- Podľa rozsahu pôsobnosti cieľov
Hierarchia cieľov
Ciele podniku tvoria štruktúrovanú hierarchiu. Na jej vrchole stojí primárny cieľ, ktorý sa konkretizuje prostredníctvom základných cieľov jednotlivých funkčných oblastí. Tieto základné ciele sa následne rozdeľujú na pomocné cieľové úlohy, pričom všetky musia byť v súlade s vrcholovým cieľom podniku. Tento systém zabezpečuje koordinovanú orientáciu všetkých pracovníkov na dosahovanie hlavných priorít podniku.
Rozsah a veľkosť cieľa
- Maximalistické ciele – usilujú o maximálny možný stupeň dosiahnutia, napríklad maximalizáciu hospodárskych výsledkov alebo efektívnosti využitia produkčných faktorov.
- Minimalistické ciele – vyznačujú sa spokojnosťou s dosiahnutím minimálne stanoveného cieľa, ako je napríklad zabezpečenie minimálneho zisku pre udržanie ďalšej činnosti.
Časové aspekty cieľov
- Krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele – časový horizont nie je presne vyhradený, ale zvyčajne krátkodobé ciele predstavujú obdobie do 3 rokov, zatiaľ čo dlhodobé sú plánované na viac než 3 roky.
- Ciele viazané na určité obdobie alebo okamih – napríklad ročné plánovanie tržieb.
- Statické a dynamické ciele – statické ciele ignorujú časový faktor, zatiaľ čo dynamické zohľadňujú vývoj v čase.
- Trvalé a prechodné ciele – napríklad trvalým cieľom býva udržanie kvality výrobkov, prechodným zaškolenie nových zamestnancov.
Vzťahy medzi cieľmi
- Komplementárne ciele – navzájom sa dopĺňajú a podporujú v napĺňaní primárneho cieľa.
- Identické ciele – majú rovnaký vplyv na hlavný cieľ a nekonkurujú si ani sa nerušia.
- Konkurenčné ciele – vzájomne si protirečia a môžu znižovať dosiahnuteľnosť vrcholového cieľa.
- Indiferenčné ciele – sú nezávislé a navzájom sa neovplyvňujú.
Obsahové členenie cieľov
- Ekonomické ciele – vyjadrujú kvantitatívne výsledky podnikateľskej činnosti, zahŕňajú výkonové, finančné a výsledkové ciele.
- Výkonové ciele – zamerané na objem výroby, trhový podiel, obrat, zásoby, vyjadrené v naturálnych jednotkách.
- Finančné ciele – zamerané na likviditu, rentabilitu, stabilitu podniku a rast jeho trhovej hodnoty.
- Výsledkové ciele – vyjadrené v peňažných jednotkách, ako sú výnosy, náklady, zisk a cash flow.
- Sociálne ciele – orientované na zamestnancov a sociálnu politiku podniku, ako aj jeho prínos k sociálnemu rozvoju obce či štátu.
- Technické ciele – súvisiace s budúcim technickým vyspievaním výrobkov, strojov a technologických zariadení, často zahŕňajú výskum a vývoj.
Rozsah pôsobnosti cieľov
- Ciele celého podniku
- Ciele vnútropodnikových jednotiek, ako sú závody alebo dielne
- Ciele jednotlivých funkčných oblastí – marketingu, zásobovania, výroby a pod.
Okolie podniku a jeho vplyv na podnikanie
Okolie podniku predstavuje súbor všetkých externých prvkov a síl, s ktorými je podnik vo vzájomnej interakcii. Táto interakcia tvorí základ pre fungovanie podniku a jeho adaptáciu na meniace sa trhové podmienky.
Vertikálne väzby
Úroveň vzťahov medzi podnikom, štátom a územnými samosprávami:
- Štát prostredníctvom svojej hospodárskej a legislatívnej politiky vytvára rámec na podporu podnikateľských aktivít, pri čom sa zameriava na rozvoj oblastí nedostatočne pokrytých trhom. Jeho činnosť zahŕňa fiškálnu, monetárnu, štrukturálnu, politiku zamestnanosti, sociálnu, vedecko-technickú a ekologickú oblasť.
- Obce ako regionálne zastupiteľské orgány môžu podnikateľské aktivity pozitívne podporovať, alebo naopak, ich činnosť obmedzovať najmä z dôvodov ochrany životného prostredia či sociálnych záujmov obyvateľstva. Okrem toho sú obce aj významným zdrojom príjmov cez dane a poplatky od podnikov.
Horizontálne väzby
- Odberatelia – zahŕňajú domácnosti ako konečných spotrebiteľov, podnikateľské subjekty a štát, ktorí nakupujú výrobky a služby na výrobnú spotrebu.
- Dodávatelia – poskytovatelia produkčných faktorov, ktorých kvalita a spoľahlivosť sú rozhodujúce pre úspešné fungovanie podniku.
- Konkurencia – vyznačuje sa obmedzovaním potenciálu zisku, pričom pôsobí pozitívne prostredníctvom stimulácie zvyšovania kvality a negatívne určuje maximálnu možnú cenu na trhu.
- Finančné inštitúcie – banky, poisťovne a lízingové spoločnosti, ktoré zabezpečujú potrebné finančné zdroje a služby.
- Verejnosť – rôzne združenia a spolky, ktoré formujú imidž podniku v spoločnosti.
Svetové okolie podniku
Medzinárodné faktory ovplyvňujúce podnikanie zahŕňajú:
- Internacionalizácia – rastúce prepojenie hospodárskych procesov medzi krajinami.
- Intelektualizácia – zvýšenie významu znalostno-intenzívneho podnikania a tvorivej práce.
- Akcelerácia – zrýchľovanie hospodárskych procesov pod vplyvom vedecko-technického pokroku.
- Flexibilita – potreba prispôsobovania sa neustále meniacim trhovým podmienkam.
- Humanizácia – rozvoj komplexnej kvalifikácie zamestnancov a posilnenie tvorivej práce v rámci podniku.
- Intenzifikácia – efektívnejšie využívanie dostupných zdrojov vrátane práce, zariadení a financií.
- Ekologizácia – snaha o udržanie a zlepšenie kvality životného prostredia.
Typy podnikov a ich klasifikácia
Podniky možno členiť podľa rôznych kritérií, ktoré odrážajú ich povahu, veľkosť, vlastnícku štruktúru a sektor pôsobenia.
Podľa vlastníctva
- Súkromné podniky – v súkromnom vlastníctve jednotlivcov alebo skupín.
- Verejné podniky – vlastnené štátom alebo verejným sektorom.
- Zmiešané podniky – kombinujú vlastné zdroje súkromného a verejného sektora.
Podľa charakteru činnosti
- Výrobné podniky – zamerané na produkciu materiálnych statkov.
- Podniky služieb – poskytujú nehmotné služby zákazníkom.
Podľa odvetví a sektorov ekonomiky
- Sektor – primárny (primárne zdroje), sekundárny (priemysel), terciárny (služby), kvartálny a kvintárny sektor, ktoré reflektujú vzrastajúce úrovne služieb a špecializácie.
- Odvetvie – špecifické oblasti výroby (priemysel, poľnohospodárstvo) alebo služieb (materiálne i nemateriálne).
Podľa technicko-organizačnej charakteristiky
- Typ výrobku – hromadná, sériová a kusová výroba.
- Špecializácia výroby – predmetovo špecifikované podniky versus technologicky špecifikované.
- Koncentrácia činností – horizontálna (sústredenie rovnakej výroby v rámci jedného odvetvia), vertikálna (integrácia navzájom nadväzujúcich výrobných procesov).
Podľa veľkosti podniku
- Malé podniky – s relatívne nízkym počtom zamestnancov a obmedzeným trhovým dosahom.
- Stredné podniky – ktoré kombinujú určitý rozsah výroby a služieb s pružnosťou poskytovanou nižším počtom zamestnancov.
- Veľké podniky – charakteristické vysokou zamestnanosťou, rozsiahlym kapitálom a často medzinárodnou pôsobnosťou.
Rôzne typy podnikov sa navzájom dopĺňajú v ekonomike a ich špecifické ciele, prostredie i organizačné štruktúry prispievajú k celkovej dynamike trhového hospodárstva. Pre úspešné podnikanie je nevyhnutné poznať tieto aspekty, aby bolo možné efektívne reagovať na vonkajšie vplyvy a zároveň napĺňať vnútorné ciele podniku.
