Podnikanie v trhovej ekonomike
Historický pohľad na pojem podnikanie
Termín podnikanie bol do ekonomickej literatúry prvýkrát zavedený autorom Richardom Cantillonom. Význam tejto kategórie sa výraznejšie rozvíjal až na prelom 19. a 20. storočia v teoretických prácach renomovaných ekonómov, ako sú Joseph Schumpeter a Frank Knight.
Schumpeterovo poňatie podnikania a podnikateľa
Joseph Schumpeter definoval podnikateľa ako aktéra, ktorý svojou inovačnou činnosťou dynamizuje trhovú ekonomiku a uvádza ju do neustáleho pohybu. Podľa neho podnikateľ:
- objavuje a využíva nové výrobné kombinácie,
- zdokonaľuje organizáciu odbytových procesov,
- zavádza nové produkty a technológie,
- využíva nové zdroje surovín a podobne.
Podnikateľ je pritom iniciátorom ekonomického rastu, ktorý svojimi inováciami mení trhovú rovnováhu a reaguje na nové ekonomické príležitosti.
Rozdiel medzi podnikateľom a inými pracovníkmi
Schumpeter striktne rozdeľuje podnikateľov od rutinných pracovníkov. Za podnikateľov považuje len tých, ktorí aktívne realizujú inovácie vo výrobe alebo v službách. Manažéri, členovia správnych rád, akcionári či zamestnanci, ktorí vykonávajú rutinné úlohy bez tvorby nových výrobných kombinácií, podľa neho podnikateľmi nie sú.
Motivácia podnikania podľa Schumpetera
Pre Schumpetera nie je primárnym cieľom podnikania zisk, ale skôr výsledok podnikateľskej aktivity. Motivácia vychádza z psychologických predispozícií, osobných preferencií a vízií samotného podnikateľa, ktoré stimulujú jeho inovatívnu činnosť.
Moderný pohľad na podnikateľskú činnosť
Podľa súčasnej ekonomickej teórie predstavuje podnikateľská činnosť ľudskú aktivitu zameranú na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike. Tento stav charakterizuje optimálne využitie výrobných faktorov v závislosti od špecifík ekonomického prostredia. Zisk pritom nie je len výsledkom, ale aj významným motivačným prvkom podnikania.
Vzťah rozvoja podnikania a nedokonalostí trhu
Vývoj podnikania úzko súvisí s trhovými nedokonalosťami a medzerami v jeho fungovaní. Podnikateľ tieto trhové nerovnosti vníma ako ekonomické príležitosti, ktoré sa snaží využiť a zaplniť na trhu efektívne. Takýto prístup vyžaduje od podnikateľa nasledujúce schopnosti a poznatky:
- prehĺbená znalosť ekonomických príležitostí aktuálneho a budúceho trhu, vrátane schopnosti overiť podnikateľskú ideu analýzou trhu (segmentácia, konkurencia, cenová politika),
- dobré porozumenie právneho rámca podnikania a regulačných požiadaviek,
- výber optimálneho času pre vstup na trh s ohľadom na trhové medzery a konkurenčné prostredie,
- technická, technologická, finančná a osobnostná pripravenosť na realizáciu podnikateľskej aktivity,
- vypracovanie precízneho podnikateľského zámeru.
Podnikanie ako praktické využívanie príležitostí
Z hľadiska modernej teórie je podnikanie chápané ako systematická činnosť využívajúca vzniknuté podnikateľské príležitosti, ktoré sú dôsledkom trhovej nerovnováhy. Podnikateľské aktivity tak prispievajú k posunu trhu k rovnovážnemu stavu na vyššej úrovni ekonomickej efektívnosti.
Charakteristické znaky podnikania
Podnikanie ako tvorivá ľudská činnosť má niekoľko špecifických znakov, ktorými sa odlišuje od iných spoločenských a ekonomických aktivít. Medzi tieto znaky patria:
- samostatnosť rozhodovania hospodárskych subjektov,
- iniciatívnosť a schopnosť aktívne hľadať nové riešenia,
- smelosť a vynaliezavosť pri riešení neštandardných situácií,
- novátorský prístup pri dosahovaní cieľov,
- schopnosť rozhodovať sa v podmienkach neistoty a rizika,
- ochota preberať a znášať hospodárske riziká, ktoré sú súčasťou podnikateľskej činnosti.
Podmienky pre úspešné podnikanie
Na dosiahnutie úspechu v podnikaní musia byť splnené subjektívne aj objektívne predpoklady. Tieto by mali spolu tvoriť harmonický a ucelený systém, ktorý umožní podnikateľovi uplatniť sa efektívne v konkurenčnom prostredí a dlhodobo prospievať ekonomike ako celku.
