Význam konkurencieschopnosti v ekonomickej praxi
Konkurencieschopnosť predstavuje schopnosť podnikov úspešne čeliť konkurenčným tlakom na domácich i zahraničných trhoch, čím zabezpečujú svoju pozíciu a rast. Tento pojem sa však v ekonomickej literatúre interpretoval rôzne, a to v závislosti od rôznych úrovní a perspektív analýzy. Ako základný rámec možno rozčleniť konkurencieschopnosť na viaceré dimenzie:
- konkurencieschopnosť regiónov,
- konkurencieschopnosť štátov,
- konkurencieschopnosť odvetví,
- konkurencieschopnosť podnikov,
- konkurencieschopnosť produktov.
Podľa OECD opisuje konkurencieschopnosť schopnosť spoločností, odvetví, regiónov či národov generovať vysokú úroveň príjmov z výrobných faktorov pri zabezpečení ich udržateľného využitia v konkurenčnom prostredí. Takýto dynamický prístup kladie dôraz nielen na ekonomickú efektivitu, ale aj na dlhodobú udržateľnosť. (Vida, Kádár, Kádárová, 2009)
Podstata konkurencie a jej vplyv na podnikanie
Konkurencia predstavuje súhrn všetkých firiem, ktoré pôsobia v rovnakom alebo podobnom segmente trhu. Schopnosť podniku je potom hodnotená podľa jeho možností ovplyvňovať trh a presadzovať sa v ňom nad ostatnými konkurentmi. Termín „konkurencieschopnosť“ v tomto kontexte poukazuje na schopnosť podnikov konkurovať nielen cenovými stratégiami, ale aj efektívnou nákladovou politikou, kvalitou produktov a služieb, inováciami či marketingom. (Nevima)
Konkurencieschopnosť na úrovni štátu a regiónu
Hodnotenie konkurencieschopnosti na makroekonomickej úrovni je pravidelne vykonávané renomovanými medzinárodnými inštitúciami. Svetové ekonomické fórum, Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu, OECD alebo Svetová banka pravidelne zverejňujú komplexné správy a štúdie, ktoré analyzujú a porovnávajú postavenie národných ekonomík a regiónov v globálnom konkurenčnom prostredí. Európska únia taktiež publikuje každoročnú správu o konkurencieschopnosti európskych krajín. (Sopková, 2012)
Z pohľadu makroúrovne sa konkurencieschopnosť štátu často definuje ako schopnosť daného národa získať a udržať si podiel na globálnych trhoch prostredníctvom výroby a exportu tovarov a služieb, ktoré sú medzinárodne konkurencieschopné, pričom zároveň zabezpečuje zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva v dlhodobom horizonte. Tento prístup je obhajovaný aj OECD definíciou národnej konkurencieschopnosti. (Sopková, 2012)
Konkurencieschopnosť podniku a jej determinanty
Na úrovni podniku predstavuje konkurencieschopnosť schopnosť poskytovať produkty alebo služby v správnom čase, na správnom mieste a za cenu atraktívnu pre zákazníka, pričom musí prekonávať konkurentov v rovnakom segmente. Tento komplexný pojem zahŕňa nielen technologické a produktové inovácie, ale aj nepriame faktory ako sú zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov, marketingové výskumy či certifikácia kvality, ktoré významne prispievajú k udržaniu konkurenčnej pozície. (Vida, Kádár, Kádárová, 2009; Olehová, 2003)
Inovácie ako hnací motor konkurencieschopnosti podnikov
Dynamický rozvoj trhu a narastajúca konkurencia nútia firmy neustále hľadať nové riešenia, produkty a procesy. Inovácia je preto neoddeliteľnou súčasťou firemnej stratégie a jej úspech často závisí práve od schopnosti podniku efektívne implementovať inovačné aktivity. Mnohokrát pritom nie sú nutné výrazné investície – aj menšie technologické alebo organizačné zmeny môžu priniesť výrazné úspory nákladov a zvýšenie efektivity. (Ďurechová, 2010)
Stratégie rozhodovania o inováciách technológií
Podniky pristupujú k inováciám technologických zariadení z rôznych dôvodov:
- Reakcia na konkurenčné výzvy: Udržať krok s konkurenciou obnovením produktovej ponuky a znižovaním rizika neúspechu.
- Proaktívne inovácie: Vytvárať nové produkty s cieľom získať konkurenčnú výhodu a rozšíriť zákaznícku základňu, čo si vyžaduje vyššie investície a tvorivosť.
- Obnova výrobného zariadenia: Nahradiť zastarané technológie modernejšími, ktoré sú výkonné a ekonomicky efektívne.
- Zavedenie vysoko výkonných zariadení: Zvýšenie kvality produktov a zníženie výrobných časov s následným znížením nákladov.
Inovácia organizačných a manažérskych procesov
Okrem technologických inovácií je nevyhnutné zamerať sa aj na zlepšenie manažérskych a organizačných postupov, najmä ak:
- Existujúce postupy brzdia rast podniku: Neefektívne riadenie môže limitovať rozvoj a konkurencieschopnosť.
- Manažérske procesy sú neefektívne: Nedostatky v riadení vedú k zníženej výkonnosti a problémom vo fungovaní podniku.
- Očakáva sa zvýšenie výkonnosti: Implementácia efektívnejších procesov na základe konkurenčného modelu alebo partnerstiev. (Podnikateľský portál o inováciách, 2013)
Budovanie dlhodobej konkurenčnej výhody podniku
Prosperujúci podnik sa musí odlíšiť od konkurencie prostredníctvom inovatívnych prístupov a jedinečnej identity. Pre dlhodobý úspech je kľúčové:
- Udržiavať trvalú diferenciáciu od ostatných konkurentov v danom odvetví.
- Budovať a konsolidovať silnú a jasnú firemnú identitu a značku.
Súčasná konkurencieschopnosť vyžaduje širší pohľad na nové dimenzie, ako sú firemná komunikácia, interná kultúra, inovačné služby zákazníkom a ďalšie. Úspech inovácií závisí od precízneho plánovania, kvalitného investičného zámeru a finančnej podpory projektu. Neuspešné inovačné projekty sú často dôsledkom zlého riadenia alebo nevhodnej stratégie implementácie. Preto je kontinuálne hľadanie nových možností rozvoja pomocou inovácií zásadnou úlohou vedenia podniku. (Ďurechová, 2010)
Sedem zdrojov inovačných príležitostí v organizácii
Identifikácia príležitostí pre inovácie je nevyhnutná pre efektívny rozvoj podniku. Podľa Turekovej a Mičietu (2003) je možné inovačné zdroje rozdeliť do dvoch skupín:
Vnútorné zdroje inovácií
Tieto zdroje vyplývajú z prostredia samotnej organizácie alebo odvetvia:
- Nečakané udalosti (úspechy, neúspechy, vonkajšie vplyvy).
- Rozpory alebo konflikty v procesoch alebo produktoch.
- Inovácie vyvolané potrebou zlepšiť konkrétne procesy.
- Zmeny v štruktúre odvetvia či trhu.
Vonkajšie zdroje inovácií
Sú viazané na širšie spoločenské a ekonomické zmeny:
- Demografické faktory a ich vývoj.
- Zmena pohľadu spoločnosti na svet a priority.
- Vznik nových poznatkov a technológií.
Typy inovácií podľa rozsahu a charakteru
Inovácie môžu mať rôzne formy a rozsah, ktoré ovplyvňujú ich dopad na trh a podnikanie. Podľa Sabadku a Leškovej (2002) rozlišujeme šesť základných typov:
- Zlepšenie alebo modifikácia existujúcich produktov v rámci aktuálnej produktovej línie (26 % všetkých inovácií).
- Rozšírenie existujúcej produktovej škály o nové produkty (26 %).
- Úplne nová produktová línia prinášajúca kvalitatívnu zmenu (20 %).
- Zníženie výrobných nákladov bez zásadnej zmeny produktu (11 %).
- Vývoj koncepčne nových produktov (10 %).
- Nájdenie nových spôsobov využitia existujúcich produktov (7 %).
Pre výrobcov je odporúčané, aby ich inovačné portfólio zahŕňalo všetky tieto typy s cieľom maximalizovať konkurenčné výhody a udržateľnosť na trhu.
Strategické odporúčania pre manažment inovácií
Medzi základné odporúčania pre vedenie organizácie pri správe inovačných procesov patria (Sabadka, Lešková, 2002):
- Systematický a podrobný prieskum trhu s dôrazom na analýzu a prognózu predaja nových produktov.
- Dôkladné zacielenie produktov na špecifické trhové segmenty a prísna kontrola inovačných projektov.
- Opatrnosť pri vývoji produktov mimo doterajších technických a marketingových skúseností organizácie.
- Pravidelné hodnotenie predpokladov úspešnosti inovačných projektov (náklady, predaj, ziskovosť) pri každej významnej zmene zadania projektu.
Metodológie hodnotenia inovačného potenciálu
Kvalitné posúdenie inovačného potenciálu podniku alebo organizácie je možné pomocou rôznych moderných metód (Kováč, Sabadka, 2003):
- Balanced Scorecard – komplexný systém hodnotenia výkonnosti z viacerých perspektív vrátane inovácií.
- Audit konkurencieschopnosti podniku – systematické hodnotenie silných a slabých stránok konkurencieschopnosti.
- Aplikačné postupy vyvinuté poradenskými firmami špecializovanými na inovačné procesy.
- Metódy vyvinuté v rámci spolupráce univerzít a európskych programov na podporu inovácií.
- Metodiky OECD na spracovanie inovačných charakteristík organizácie.
- Systémy hodnotenia založené na ukazovateľoch definovaných Európskou úniou.
Inovácie v kontexte kontinuálneho zlepšovania a technologického pokroku
Inovácie bývajú vnímané ako zásadné a dramatické zmeny, späté so zavádzaním najmodernejších technológií, manažérskych koncepcií a výrobných metód do praxe.
