Význam plánovania v manažmente
Slovo plánovať pochádza z latinského slova planta, čo znamená náčrt budovy. Plánovanie teda predstavuje proces projektovania a načrtnutia schémy, ako vykonať stanovené úlohy a dosiahnuť požadované ciele. Protikladom plánovania je improvizácia, teda práca bez stanoveného plánu a náhodné rozhodovanie.
Obsahové významy pojmu plánovanie
- Všeobecné, konceptuálne zamyslenie sa nad budúcnosťou.
- Stanovenie alternatívnych postupov v budúcnosti s cieľom dosiahnuť zmeny.
- Výber jednej konkrétnej možnosti pri prijímaní rozhodnutí.
Pojem plán označuje výsledok alebo predmet plánovania. Plánovanie je pritom základnou a najdôležitejšou funkciou manažmentu, bez ktorej by firma nemohla efektívne fungovať, udržať sa na trhu ani strategicky rásť.
Význam plánovania pre rozvoj podniku
Plánovanie odpovedá na zásadné otázky:
- Kde sa nachádzame?
- Kam smerujeme?
- Dosahujeme progresívny rozvoj?
Definícia: Plánovanie spočíva v selekcii a analýze informácií, vytváraní hypotéz o budúcnosti a definovaní potrebných aktivít na dosiahnutie cieľov organizácie. Proces plánovania sa orientuje na udalosti v budúcnosti, ktoré je nevyhnutné pripraviť v predstihu. Je formou investície času a reflexie s cieľom zabezpečiť želaný rozvoj a úspech v budúcnosti.
Charakteristika plánovania podľa typu podniku
Plánovanie môže byť implementované v akomkoľvek druhu podniku bez ohľadu na jeho obsah činnosti. Avšak charakter aktivitám podniku výrazne ovplyvňuje štruktúru, obsah, použité metódy a techniky plánovania.
Proces plánovania ako spracovanie informácií
Plánovanie je zložitý proces spracovávania interných a externých informácií s cieľom zvýšiť istotu rozhodnutí a minimalizovať chyby. Preto sa často uplatňuje flexibilné plánovanie, ktoré umožňuje včas odhaliť a eliminovať nevhodné rozhodnutia.
Formy flexibility v plánovaní
- Rezervy v plánoch: Podnik si ponecháva kapacitné a časové rezervy, ktoré však viažu zdroje.
- Alternatívne plány: Vypracovanie rôznych scenárov pre možné budúce situácie, ktoré môžu nastať.
- Postupné prispôsobovanie plánu: Pravidelné kontroly a revízie plánov umožňujú reagovať na aktuálny vývoj a meniť plán v prípade potreby.
- Systém včasného varovania: Elektronické spracovanie dát a monitorovanie odchýlok od plánovaných hodnôt, ktoré umožňuje okamžitú reakciu vedenia.
Úrovne plánovania v organizácii
Plánovanie podniku ako celku
Realizuje sa na úrovni vrcholového manažmentu a predstavuje súčasť vrcholového plánovacieho systému. Korporátne plánovanie ovplyvňuje celkovú štruktúru firmy a je zostavované často za podmienok neistoty.
Plánovanie jednotlivých organizačných jednotiek
Týka sa divízií, oddelení alebo regiónov. Vychádza z korporátneho plánu a rozpracováva sa do vyššej úrovne detailov. Táto úroveň plánovania je tiež kontrolovaná a riadená vrcholovým manažmentom.
Funkčno-operačné plánovanie
Zameriava sa na tvorbu plánov podľa jednotlivých funkčných oblastí organizácie, ako sú výroba, marketing, financie či personalistika. Zodpovednosť spadá na stredný manažment.
Plánovanie projektov
Ide o podrobné finančné a časové plány investičných a iných projektov, ktoré zahŕňajú kapitálové výdavky i očakávané výnosy.
Plánovanie úloh
Zamerané na rozvrhnutie jednotlivých úloh, nevyhnutných na realizáciu vyšších plánov spolu s určením zdrojov a metód ich dosiahnutia.
Plánovanie náhodných udalostí
Každý plán by mal zahrňovať aj riešenie možných neočakávaných udalostí a rizík, ktoré môžu ovplyvniť jeho úspešnú realizáciu.
Postup plánovacieho procesu
1. Stanovenie cieľov
Hlavným cieľom podniku je zvyčajne maximalizácia zisku. Z tohto sa odvodzujú konkrétne kvantitatívne a kvalitatívne podcieľe, ktoré zabezpečujú jednotný a koordinovaný postup.
2. Analýza externého a interného prostredia
Externá analýza skúma potreby zákazníkov, trend trhu, príležitosti a hrozby, vrátane analýzy dodávateľov a dostupných zdrojov. Interná analýza posudzuje produktívne kapacity, personálne zdroje, náklady a identifikuje silné a slabé stránky podniku.
3. Spracovanie variantov plánov
Na základe analýz sa vytvárajú alternatívne varianty plánov, ktoré reflektujú možné budúce situácie. Varianty sú hodnotené podľa faktorov ako sú minimalizácia nákladov či maximalizácia výkonnosti a zisku.
4. Výber najvhodnejšieho variantu
Výber prebieha pomocou viackriteriálneho hodnotenia, pričom sa zohľadňujú vybrané kritériá efektívnosti a rizika spojeného s realizáciou jednotlivých alternatív.
5. Schvaľovanie a implementácia plánu
Vybraný plán sa schvaľuje príslušným vedením a následne sa integruje do každodenných podnikových operácií.
6. Kontrola realizácie a spätná väzba
Priebežná kontrola vzťahujúca sa na dosahovanie stanovených cieľov je nevyhnutná. Pri odchýlkach alebo zmene podmienok sa vykonáva preplánovanie, eliminujú sa nevhodné varianty a môže dôjsť k redefinovaniu smerovania podniku.
Organizačné začlenenie plánovania
Plánovanie v organizačnej štruktúre podniku sa realizuje najmä podľa dvoch modelov:
Funkcionálny typ organizácie
Charakteristický pre malé a stredné podniky s jednoduchším výrobným programom. Tento model umožňuje väčší stupeň centralizácie plánovacích aktivít. Možnosti implementácie plánovania sú:
- Existencia samostatného plánovacieho oddelenia pre strategické a podnikateľské plánovanie.
- Skumulované podnikateľské a strategické plánovanie bez špecializovaného oddelenia.
- Absencia interného plánovacieho oddelenia a využívanie externých konzultantov.
Divizionálny typ organizácie
Aplikuje sa v podnikoch s viacerými odlišnými výrobnými odbormi (divíziami). Každá divízia má vysokú mieru samostatnosti a na úrovni centrálneho vedenia podniku sú realizované len spoločné funkcie ako financovanie či personalistika.
Vrcholový plánovací systém je na úrovni vrcholového manažmentu a následne sa transformuje do divizionálnych a operačno-výrobných plánovacích systémov, ktoré zabezpečujú koordináciu plánovania v jednotlivých divíziách a výrobách.
