Projekt Svetovej banky Doing Business a jeho význam
Svetová banka vyvíja a spravuje komplexný prieskum Doing Business, ktorý hodnotí podnikateľské prostredie v rôznych ekonomikách sveta. Tento prieskum skúma regulácie, ktoré ovplyvňujú životný cyklus malých a stredných podnikov (MSP), počnúc založením spoločnosti, cez získavanie stavebných povolení a bankových úverov, až po vymáhanie zmlúv či ukončenie podnikania. Hlavným cieľom je vytvoriť objektívny rámec pre analýzu a zlepšovanie právneho a regulačného prostredia pre podnikateľov.
Metodológia a obmedzenia prieskumu Doing Business
Prieskum využíva konkrétne prípadové štúdie, čo umožňuje vysokú mieru porovnateľnosti medzi jednotlivými krajinami. Zároveň však nevstupuje do faktoru veľkosti trhu či kvality ľudského kapitálu, a vzťahuje sa prevažne na jednu právnu formu podnikania – spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). To znamená, že jeho výsledky nemusia plne reflektovať širší podnikateľský segment.
Výsledky Doing Business v roku 2014
V hodnotení 189 krajín pre rok 2014 skončil na prvom mieste Singapur, nasledovaný Hongkongom a Novým Zélandom. Slovenská republika sa umiestnila na 49. mieste, kým Poľsko výrazne zlepšilo svoju pozíciu na 45. miesto a stalo sa lídrom vo V4. Česká republika zaznamenala mierny pokrok v oblasti zahraničného obchodu a riešení platobnej neschopnosti, no celkovo klesla na 75. pozíciu najmä kvôli zhoršeniu v registrácii nehnuteľností a procese zakladania firmy. Maďarsko sa umiestnilo na 54. mieste (Svetová banka: Doing Business 2013, www.doingbusiness.org).
Silné a slabé stránky hodnotenia Slovenskej republiky
Slovensko dosiahlo najhoršie výsledky v kategórii ochrany investorov, kde obsadilo až 115. miesto. Najväčší pokles zaznamenalo v oblasti zakladania firmy, klesajúc o 28 miest. Na druhej strane, v registrácii nehnuteľností sa Slovensko umiestnilo na výbornom 11. mieste.
Dôležité inštitúcie a indexy v rámci Doing Business
Prieskum tiež obsahuje hodnotenie dvoch druhov inštitúcií, ktoré zlepšujú prístup k financovaniu a jeho efektívne využívanie: úverových registrov a zákonov o zabezpečovacích právach. Úverové registre pomáhajú veriteľom hodnotiť bonitu klientov, zatiaľ čo zabezpečovacie práva uľahčujú využívanie kolaterálu a vymáhanie pohľadávok v prípade platobnej neschopnosti. Tieto inštitúcie sú analyzované pomocou dvoch indikátorov:
- Index zabezpečovacích práv – hodnotí právny rámec zabezpečených transakcií na škále 0-10, kde vyššie hodnoty indikujú lepšiu podporu prístupu k financiám.
- Index úverových informácií – skúma pokrytie a kvalitu dostupných úverových dát na škále 0-6, pričom vyššie skóre zlepšuje transparentnosť finančných zdrojov.
Index ekonomickej slobody a jeho vplyv na prosperitu krajín
Index ekonomickej slobody (IES), ktorý vypracúva Heritage Foundation, spoločne s kanadským Fraser Institute tvorí komplexný obraz ekonomickej slobody v krajinách sveta. Výsledky ukazujú, že prosperita štátov výrazne koreluje so stmeňom ekonomickej slobody, pričom lídermi sú Hongkong, Singapur, Austrália, Nový Zéland a Švajčiarsko.
Metodika hodnotenia a poradie krajín
Index hodnotí 10 rozsiahlych oblastí ekonomickej slobody, kde každá je hodnotená na škále 0 až 100 bodov (100 predstavuje maximálnu slobodu). Priemerný výsledok krajiny potom predstavuje jej celkové bodové skóre. Zo 177 hodnotených krajín sa Slovenská republika dostala na úroveň 68,7 bodu, čo presahuje globálny priemer 59,6 a regionálny priemer V4 66,4. V hodnotení Slovensko zaznamenalo za posledný rok zlepšenie o 1,7 % a posun o 9 priečok na 57. miesto.
Porovnanie v rámci V4 a významné trendy
Česká republika je lídrom s umiestnením na 29. priečke, hodnotená ako „skôr slobodná ekonomika“, zatiaľ čo Slovensko, Poľsko a Maďarsko sú zaradené do kategórie „mierne slobodných ekonomík“. Poľsko zaznamenalo najvýraznejšie zlepšenie, keď sa umiestnilo na 10. pozícii.
Hodnotenie finančnej slobody a ekonomickej situácie SR
V roku 2011 sa Slovensko zlepšilo vďaka konsolidačným opatreniam a zmene zákonníka práce. Výzvy však priniesla nestabilita v eurozóne, najmä v oblasti menovej stability, a pretrvávajúca korupcia. Finančná sloboda sa hodnotí z hľadiska týchto oblastí:
- zásahy štátu do bankových a finančných inštitúcií,
- regulácia finančných služieb,
- rozvoj kapitálových a finančných trhov,
- vplyv vlády na prideľovanie úverov,
- otvorenosť zahraničnej konkurencii.
Výsledky finančnej slobody v krajinách V4
Česká republika dosiahla najvyššie skóre finančnej slobody so 80 bodmi, čo značí nižší nominálny vplyv vlády na trh. Slovensko, Poľsko a Maďarsko majú skóre okolo 70 bodov, čo znamená obmedzený vplyv vládnych zásahov. Vláda ovplyvňuje prideľovanie úverov, avšak súkromné úverové operácie vo väčšine krajín nemajú výrazné obmedzenia.
Index ekonomickej slobody – princípy a hodnotenie krajín
Index zahŕňa päť hlavných oblastí: veľkosť štátneho sektora, zákonnosť právneho štátu, medzinárodný obchod, regulácie a menové prostredie. Celkovo pozostáva z 24 komponentov, väčšinou s ďalšími čiastkovými indikátormi.
Podľa základných princípov indexu vedú vyššia osobná sloboda, dobrovoľná výmena, konkurencia na otvorenom trhu, vymahatelnosť práva a ochrana súkromného vlastníctva k lepšiemu hodnoteniu krajín. Medzi najslobodnejšie krajiny patria Hongkong, Singapur, Nový Zéland, Švajčiarsko, Spojené arabské emiráty a ďalšie.
Slovensko sa umiestnilo na 36. mieste z 152 krajín, s najlepším výsledkom v oblasti menovej stability (15. miesto) a slobodného medzinárodného obchodu (17. miesto). Najnižšie hodnotenie získala za súdnictvo a ochranu vlastníckych práv (63. miesto).
Dostupnosť finančných zdrojov a menová politika
Dostupnosť financií je hodnotená cez ukazovatele menového a inflačného prostredia, ktoré zahŕňajú konzistentnosť menovej politiky a slobodný prístup k zahraničným bankovým účtom. Krajiny s nízkou a stabilnou infláciou a otvoreným prístupom k alternatívnym menám získavajú vyššie hodnotenia. V rámci V4 malo lepšie výsledky Maďarsko (10. miesto), pričom Slovensko obsadilo 20. priečku a Česko 24. miesto (Belanová, K., 2014).
Najčastejšie nevýhody malých a stredných podnikov v krajinách V4
Analýza MSP v krajinách V4 odhaľuje niekoľko spoločných problémov, ktoré obmedzujú ich rozvoj:
- obmedzený prístup ku kapitálu a nedostatok zdrojov na výskum či marketing,
- vyššie výrobné náklady spôsobené neefektívnym využitím kapacít a nízkou sériovosťou,
- problémy s presadením sa na zahraničných trhoch,
- menšie miestne trhy a obmedzená základňa odberateľov,
- vysoká konkurencia,
- nedostatok plánovania a strategického riadenia,
- časté preťaženie vedúcich pracovníkov jednoosobových podnikov.
Tieto faktory spôsobujú, že mnohí podnikatelia majú obavy z rastu a rozširovania svojich aktivít.
Výhody a silné stránky malých podnikateľských subjektov
- vysoká dynamickosť a schopnosť rýchlo sa prispôsobiť meniacemu sa dopytu,
- špecializácia na oblasti, ktoré nie sú vhodné pre veľké podniky – umožňuje inováciu a zameranie na kvalitu,
- priama a trvalá komunikácia so zákazníkmi,
- jednoduchá organizačná štruktúra, ktorá zabezpečuje rýchle a pravdivé toky informácií,
- centralizované riadenie zamedzujúce vnútorným konfliktom typickým vo veľkých korporáciách,
- kreatívna koordinácia bez viazanosti na štandardizované normy,
- úzky vzťah k zamestnancom a väčší podiel neformálnej komunikácie,
- v rodinných firmách úspora nákladov na riadenie a ďalšie prevádzkové procesy.
| Subjektívne bariéry | Objektívne bariéry |
|
|
Tabuľka: Hlavné bariéry rozvoja MSP, zdroj: vlastné spracovanie
Vplyv globálnych ekonomických trendov na prostredie MSP vo V4
Globálne ekonomické trendy, ako digitalizácia, automatizácia a rastúca ekologická zodpovednosť, výrazne ovplyvňujú podmienky podnikania malých a stredných podnikov vo V4. MSP, ktoré dokážu flexibilne prijať nové technológie a prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu, majú väčšiu šancu uspieť v konkurenčnom prostredí.
Zároveň však čelia zvýšeným nárokom na inováciu a neustály rozvoj zručností zamestnancov. Úspech podnikov bude závisieť od schopnosti efektívne využívať dostupné finančné nástroje, spolupracovať v rámci regionálnych a nadnárodných sietí, a od podpory štátu pri budovaní priaznivého podnikateľského prostredia.
Pre udržateľný rast MSP vo V4 je preto nevyhnutné pokračovať v zlepšovaní legislatívy, znižovaní byrokracie a vytváraní podporných mechanizmov, ktoré umožnia malým a stredným firmám využiť svoj potenciál naplno.
