Metodické postupy možno hodnotiť aj z hľadiska potreby neustáleho zlepšovania organizácie a riešenia situácií, ktoré sú často identifikované ako typické problémové situácie v praxi.
WOIS – rozporovo orientovaná inovačná stratégia
WOIS metóda, definovaná Turekovou a Mičietom (2003), predstavuje inovatívny prístup, ktorý umožňuje vývojovým tímom v podniku vytvárať revolučné nápady zdolávajúce rozpor medzi evolučným vývojom technológií a dynamikou podnikových inovácií. Základnou ideou je preklenutie rozdielu medzi aktuálnym tempom podnikového vývoja a všeobecnou evolúciou technologických inovácií na trhu.
Táto metóda vychádza z princípov TRIZ, avšak WOIS sa zameriava najmä na strategickú podporu inovačných procesov s dôrazom na požiadavky zákazníkov a súčasné trhové trendy, čo umožňuje vývoj riešení, ktoré sú notifikované na reálne potreby a očakávania trhu.
Základné kroky implementácie metódy WOIS
- Prieskum trhu a zákazníckych požiadaviek – zisťuje, či sú vyvíjané ciele v súlade s očakávaniami koncových užívateľov a trhových trendov.
- Určenie technologickej úrovne riešenia – posúdenie, či plánované inovácie zodpovedajú moderným technologickým štandardom.
- Analýza podnikového systému a jeho okolia – získavanie ďalších špecifických informácií, ktoré môžu ovplyvniť riešenie daného problému.
- Funkčná analýza – identifikácia a špecifikácia jednotlivých funkcií produktu alebo procesu s cieľom naplniť stanovené požiadavky.
- Analýza komponentov systému – určovanie úloh a významu jednotlivých komponentov v rámci inovačného riešenia.
- Mapovanie súčasného stavu systému – identifikácia existujúcich komponentov a funkcií, ktoré tvoria základ pre inovácie.
- Analýza predchádzajúcich generácií produktov – skúmanie histórie vývoja s cieľom odhaliť vývojové trendy a príležitosti.
- Štúdium technologickej evolúcie – zhromažďovanie poznatkov o evolučných krokoch, ktoré môžu formovať budúce stratégie.
- Vytvorenie matice vývojových kontradikcií – identifikácia hlavného rozporu a návrh riešení, čo predstavuje ukončenie prvej fázy metódy.
- Analýza vývoja a trendov kontradikcií – hlbšie pochopenie dynamiky protichodných požiadaviek.
- Stanovenie ciele vývoja – definovanie konkrétnych inovačných úloh na základe predchádzajúcich analýz.
- Generovanie počiatočných riešení – tvorba konceptov a nápadov, ktoré slúžia ako východiská pre ďalší vývoj.
- Porovnanie návrhov s existujúcimi riešeniami – vyhodnotenie vhodnosti navrhovaných nápadov na základe databázy predchádzajúcich inovácií.
- Aplikácia overených princípov riešenia – využitie zavedených inovačných princípov a štandardov na zlepšenie nových riešení.
- Vývoj nových princípov, štandardov a efektov – tvorba unikátnych koncepcií pre riešenie identifikovaných rozporov.
- Prezentácia a výber inovatívnych riešení – hodnotenie a výber najvhodnejšej stratégie z hľadiska technologických a trhových cieľov; v prípade nedostatočnej zhody je odporúčané zopakovať celý proces alebo zvoliť alternatívny prístup k inovácii.
- Finalizácia a integrácia riešenia – implementácia vybraných princípov do konkrétnej podoby inovačného produktu alebo procesu podľa požiadaviek zákazníkov a podniku.
TRIZ – systém tvorby a riešenia inovačných problémov
Metóda TRIZ (Teória riešenia vynálezských úloh), ktorú vytvoril sovietsky vedec Genrich Altschuller, predstavuje systematický prístup k inováciám a riešeniu inžinierskych problémov. TRIZ využíva analytické princípy vyvinuté na základe rozsiahleho výskumu inovačných riešení a ich evolúcie v technických systémoch.
Podľa Altschullera by metóda TRIZ mala spĺňať nasledujúce kritériá:
- Systematické a postupné riešenie zložitých problémov,
- Komplexné vyhľadávanie existujúcich riešení s cieľom dosiahnuť optimálne výsledky,
- Nezávislosť na konkrétnych technických vlastnostiach objektu a možnosť opakovateľného použitia metódy,
- Prístup k databázam inovačných poznatkov a ich možnosť editácie,
- Zabezpečenie širokej dostupnosti metódy pre používateľov.
Stupne inovačných riešení podľa úrovní novosti
Altschuller rozčlenil inovačné riešenia do piatich úrovní podľa ich inovačného dopadu a novosti:
- Prvá úroveň: Riešenie bežných problémov pomocou existujúcich a overených metód.
- Druhá úroveň: Čiastočné zlepšenia súčasných systémov aplikáciou dostupných riešení.
- Tretia úroveň: Významné zlepšenia realizované využitím metód a technológií z iných odborov.
- Štvrtá úroveň: Vytvorenie úplne novej generácie systému so zásadnými zmenami fungovania.
- Piatá úroveň: Radikálne a zriedkavé vedecké objavy, ktoré vedú k vzniku úplne nových systémov.
