Kritériá ESG majú do roku 2025 povinnosť vykazovať všetky podniky v Európskej únii s viac než 250 zamestnancami a čistým obratom nad 50 mil. eur. Implementácia ESG princípov môže priniesť konkurenčnú výhodu a otvorenie nových obchodných príležitostí nielen veľkým, ale aj menším spoločnostiam. Odborníčky na udržateľné stratégie z poradenskej spoločnosti Colliers podrobne vysvetľujú, ako ESG prispieva k rozvoju podnikania.
Slovenské firmy postupne zavádzajú ESG stratégie, pričom ich cieľom nie je len znižovanie nákladov a dodržiavanie legislatívy, ale aj budovanie pozitívnej reputácie a dôveryhodnosti na trhu. ESG kritériá hodnotia podniky z troch hlavných perspektív: environmentálnej, sociálnej a riadiacej, čo vedie k vytvoreniu autentického a komplexného obrazu o spoločenskej zodpovednosti podnikov.
Kategórie ESG a ich význam
Environmentálne faktory (Environmental)
Tieto aspekty zahŕňajú posudzovanie uhlíkovej stopy, efektívne využívanie energie, správu a šetrenie vodných zdrojov, nakladanie s odpadmi a ochranu biodiverzity. Zameranie na environmentálne faktory pomáha minimalizovať negatívne dopady podnikania na životné prostredie a podporuje udržateľný rozvoj.
Sociálne aspekty (Social)
Sociálne kritériá sa zameriavajú na spravodlivé pracovné podmienky, dodržiavanie pracovného práva, zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých zamestnancov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Súčasťou sú aj iniciatívy podporujúce angažovanosť v miestnych komunitách a charitatívnu činnosť, čím sa zvyšuje spoločenská hodnota podniku.
Riadiace princípy (Governance)
Riadenie spoločnosti znamená transparentnosť rozhodovacích procesov, dodržiavanie etických štandardov, zavedenie protikorupčných opatrení a primerané dodržiavanie regulačných požiadaviek. Kvalitné riadenie je základom dôvery investorov a dlhodobej stability podniku.
Systematický prístup k implementácii ESG stratégií
Úspešná implementácia ESG vyžaduje dlhodobý, systematický proces zahŕňajúci definovanie jasných cieľov, pravidelné monitorovanie a hodnotenie ESG metrík a transparentné reportovanie výsledkov zainteresovaným stranám. Firmy by mali dokumentovať nielen aktuálny stav a plánované kroky na zlepšenie, ale aj historické dáta a dlhodobé strategické ciele. Pri tom je nevyhnutné zohľadniť reálne environmentálne, sociálne a riadiace dopady vlastnej podnikateľskej činnosti.
Zodpovednosť za ESG agendu v organizácii
Otázka zodpovednosti za ESG stratégiu sa často rieši rozdelením úloh naprieč celou organizáciou. Väčšie spoločnosti často zriaďujú samostatné ESG tímy alebo menujú ESG manažérov v jednotlivých divíziách, čím zabezpečujú integráciu udržateľných princípov do všetkých procesov.
Výzvy v oblasti štandardizácie a reportovania
Aj keď samotné reportovanie ESG údajov predstavuje komplexnú úlohu, v súčasnosti chýba jednotný medzinárodný štandard, podľa ktorého by sa mali firmy riadiť. Požiadavky pritom nie sú diferencované podľa veľkosti ani odvetvia podniku. Každá firma preto musí podľa princípu dvojitej materiality identifikovať svoje najvýznamnejšie vplyvy na okolité prostredie a zároveň to, ako vonkajšie faktory ovplyvňujú jej podnikanie.
Rozlíšenie medzi ESG, CSR a udržateľnosťou
Hoci koncepty ESG, CSR (Corporate Social Responsibility) a udržateľnosti sa často zamieňajú, majú rozdielne zamerania. CSR predstavuje dobrovoľné spoločenské iniciatívy podniku, zatiaľ čo ESG zdôrazňuje merateľné, často povinné aspekty zodpovedného riadenia. Udržateľnosť predstavuje dlhodobú stratégiu integrujúcu oba prístupy. Podniky, ktoré komplexne zahrnú všetky tri prístupy do svojho strategického plánovania, dosahujú lepšie výsledky a udržateľný rast.
ESG ako hnacia sila rastu a dôveryhodnosti
Implementácia ESG pomáha firmám budovať dôveru medzi investormi, pre ktorých je dlhodobá udržateľnosť čoraz dôležitejšou prioritou. Napriek tomu, že ESG môže na prvý pohľad pôsobiť ako byrokratická požiadavka, predstavuje významnú konkurenčnú výhodu.
„Finančné výkazy v minulosti často nepostačovali na komplexné vyhodnotenie dlhodobej výkonnosti podnikov. Dnes investori preferujú firmy pripravené na klimatické výzvy, ktoré ponúkajú stabilné pracovné podmienky a dodržiavajú vysoké štandardy transparentnosti a etiky. Vyhýbajú sa tak riziku negatívnych škandálov, čo sa stalo neoddeliteľnou súčasťou nefinančného vykazovania výkonnosti,“ vysvetľuje Andrea Lengyelová, Senior Sustainability Consultant spoločnosti Colliers.
Rovnako dôležitá je dôveryhodnosť podnikov v očiach konečných zákazníkov, ktorí dnes čoraz viac preferujú produkty a služby spoločností s jasne definovanými hodnotami.
Spoločnosti spĺňajúce ESG kritériá získavajú výhody, ako sú lepšie financovanie, jednoduchší prístup ku kvalitným zamestnancom, väčšia reziliencia voči nepredvídateľným situáciám, širšia zákaznícka základňa, ako aj úspory z prevádzkových nákladov. „Už samotné využívanie ESG riešení, napríklad moderných chladiacich systémov alebo úspory vody v kanceláriách, prináša citeľné zníženie nákladov. V priemyselnej výrobe sú tieto úspory ešte výraznejšie,“ dopĺňa Lengyelová.
Hlavné výzvy pri zavádzaní ESG stratégií
Napriek mnohým benefitom so sebou zavádzanie ESG prináša aj výzvy. Medzi ne patrí riziko greenwashingu, zvýšená administratívna záťaž, potreba ďalšieho kvalifikovaného personálu a možná strata konkurencieschopnosti voči firmám mimo EÚ, ktoré nemusia podliehať podobným reguláciám.
Aktuálne legislatívne zmeny v oblasti ESG
V súčasnosti prebiehajú práce na aktualizácii ESG regulácie v rámci Európskej únie. Návrh reformy s názvom Omnibus bol predstavený 26. februára 2025 a prináša niekoľko významných úprav. Medzi ne patrí oslobodenie malých a stredných podnikov od povinnosti reportovať ESG, ako aj odklad povinného vykazovania pre veľké firmy a menšie firmy obchodované na burze o dva roky. Nová smernica sa bude vzťahovať len na podniky nad 1000 zamestnancov a s obratom nad 450 miliónov eur, čím sa zúži okruh povinných na približne 20 % pôvodného počtu. Požiadavky na množstvo vykazovaných dát sa znížia o dve tretiny a due diligence sa zameria iba na priamych a veľkých obchodných partnerov.
„Od tejto smernice očakávame väčšiu flexibilitu pre menšie podniky, pre ktoré sú prísne podmienky často náročné a obmedzujúce. Zároveň by mala prísnejšie bojovať proti greenwashingu,“ dopĺňa Kristína Forgáčová, Junior ESG Consultant spoločnosti Colliers.
Dôležitosť včasnej implementácie ESG
ESG už nie je len príležitosťou, ale stáva sa nevyhnutnosťou pre udržateľný rozvoj podnikov. Správne nastavenie ESG stratégie a dôsledný zber relevantných dát si vyžadujú čas a odborné znalosti, no v konečnom dôsledku môžu firmám priniesť výraznú konkurenčnú výhodu, väčšiu dôveru investorov a vyššiu lojalitu zákazníkov.
Firmy, ktoré odkladajú integráciu ESG princípov, riskujú stratu konkurencieschopnosti, poškodenie reputácie, problémy pri získavaní kapitálu a znížený záujem zákazníkov.
„Odporúčame začať pracovať na ESG stratégiách čo najskôr ešte pred vznikom povinnosti reportovania. To umožní firmám lepšiu prípravu, testovanie riešení a minimalizuje riziko unáhlených a finančne neefektívnych rozhodnutí,“ uzatvára Forgáčová.
Vývoj ESG v historickom kontexte
Koncept ESG nie je novinkou. Už v 70. rokoch minulého storočia sa objavili prvé iniciatívy na podporu zodpovedného podnikania, keď investori začali vnímať environmentálne a sociálne faktory ako významné pre dlhodobú ziskovosť firiem. V 90. rokoch začal ESG dynamicky napredovať s rastúcim povedomím o klimatických zmenách a nasadením regulačných opatrení.
Najmä po veľkých ekologických katastrofách a škandáloch sa zvýšila potreba transparentného hodnotenia rizík. Klimatická zmena aktuálne predstavuje jedno z najvýznamnejších rizík s priamym dopadom na podnikateľské prostredie.
V roku 2004 predstavila Organizácia Spojených národov dokument „Who Cares Wins“, ktorý zdôraznil význam ESG faktorov pre rozhodovanie investorov. Veľké podniky následne začali dobrovoľne vydávať ESG správy, aby preukázali svoju spoločenskú zodpovednosť.
Od roku 2019 sa ESG stalo povinnou súčasťou podnikania v mnohých krajinách. Európska únia prijala smernicu NFRD (Non-Financial Reporting Directive), ktorá bola v roku 2023 nahradená prísnejšou smernicou CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive). Povinnosť reportovať ESG stratégie a ich výsledky súvisí s iniciatívou Európskej zelenej dohody z roku 2019, ktorá stanovuje cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
