Štruktúra národného hospodárstva podľa právnych foriem
V rámci štatistických šetrení a analýz národného hospodárstva Slovenska je dôležité zohľadniť jeho rozdelenie podľa právnych foriem organizačných jednotiek. Tento prístup umožňuje detailnejšie pochopiť štruktúru a fungovanie ekonomiky z hľadiska vlastníckych a organizačných charakteristík. Podľa Kucharčíkovej a Tokarčíkovej (2010, s. 44) sa organizačné jednotky v národnom hospodárstve delia na dve základné skupiny:
- podnikateľské organizácie
- nepodnikateľské organizácie
Podnikateľské organizácie ako základ ekonomickej aktivity
Podnikateľské organizácie predstavujú základnú formu ekonomických subjektov, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Medzi tieto organizácie zaraďujeme:
- fyzické osoby podnikateľov – jednotlivci vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia alebo iných zákonom stanovených podmienok,
- právnické osoby, najmä obchodné spoločnosti, ktoré sú formálne založené a registrované podľa obchodného zákonníka.
Druhy obchodných spoločností
Medzi právnické osoby podnikateľského charakteru patria nasledovné formy obchodných spoločností:
- verejná obchodná spoločnosť (VOS) – spoločnosť, kde spoločníci spoločne ručia za záväzky,
- komanditná spoločnosť (KS) – spoločnosť s rozlíšením komanditistov a komplementárov,
- akciová spoločnosť (a.s.) – spoločnosť rozdelená na akcie, vhodná pre väčšie podniky s viacerými akcionármi,
- spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) – najčastejšia forma podnikania s obmedzeným ručením spoločníkov.
Ďalšie formy podnikateľských organizácií
Okrem obchodných spoločností patria medzi podnikateľské subjekty aj:
- družstvá – záujmové alebo výrobnoprospešné združenia osôb,
- štátne podniky – organizácie založené štátom na vykonávanie podnikateľskej činnosti s vlastníctvom v rukách verejného sektora.
Nepodnikateľské organizácie a ich úloha v ekonomike
Nepodnikateľské organizácie sú charakterizované tým, že ich hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku, ale zabezpečovanie rôznorodých verejných, sociálnych alebo komunitných služieb. Medzi tieto organizácie podľa Kucharčíkovej a Tokarčíkovej (2010) patria:
- rozpočtové organizácie – inštitúcie financované z verejných rozpočtov na poskytovanie verejných služieb,
- príspevkové organizácie – organizácie zriadené právnickými osobami na vykonávanie nekomerčných činností, financované príspevkami zriaďovateľov,
- občianske združenia – dobrovoľné združenia osôb na realizáciu spoločných spoločenských cieľov,
- spolky – právnické osoby zamerané na záujmovú činnosť svojich členov,
- zväzy – organizácie združujúce osoby s profesionálnymi alebo inými spoločnými záujmami,
- politické strany – organizácie usilujúce o uplatnenie politickej moci,
- a ďalšie formy nekomerčných činností, ktoré sa v ekonomike kreujú na rozličných úrovniach.
Komplexné pohľady na klasifikáciu národného hospodárstva
Pre detailnú analýzu a pochopenie národného hospodárstva je nevyhnutné skúmať jeho štruktúru z rozličných perspektív a úrovní. Ide najmä o tieto oblasti:
- priestorové usporiadanie – geografické a regionálne rozmiestnenie ekonomických aktivít,
- predmetové usporiadanie – odvetvové zameranie a charakter ekonomických činností,
- vlastnícke usporiadanie – formy vlastníctva a kontrolné mechanizmy nad ekonomickými subjektmi.
Rôzne formy štruktúry národného hospodárstva
Na základe uvedených kritérií sa definujú nasledujúce formy štruktúry národného hospodárstva (Kucharčíková, Tokarčíková, 2010, s. 42):
- odvetvová štruktúra ekonomických činností – klasifikácia podľa sektorov a odvetví hospodárstva,
- sektorová štruktúra – delenie na primárny, sekundárny a terciárny sektor,
- štruktúra podľa vlastníckych foriem – rozdelenie subjektov na štátne, súkromné, zmiešané vlastníctvo,
- štruktúra podľa právnych foriem – rozlíšenie podľa formálnej organizačnej a právnej štruktúry subjektov,
- regionálna štruktúra – územné členenie hospodárskych činností podľa regiónov,
- územná alebo priestorová štruktúra – komplexný pohľad na geografické usporiadanie národného hospodárstva.
