Zahraničný obchod a jeho význam v globalizovanom svete
Zahraničný obchod predstavuje neoddeliteľnú súčasť ekonomiky každej krajiny, kde ide o výmenu tovarov a služieb medzi národnými ekonomikami. Je chápaný ako výsledok medzinárodnej deľby práce (MDP), ktorá umožňuje jednotlivým krajinám špecializovať sa na výrobu určitých produktov a následne ich vymieňať prostredníctvom zahraničného obchodu.
Zahraničný obchod = export + import = obrat zahraničného obchodu
Úloha zahraničného obchodu v ekonomickom raste
Zahraničný obchod zohráva kľúčovú úlohu v rámci vonkajších ekonomických vzťahov a jeho vplyv na hospodársky rozvoj sa najvýraznejšie prejavil po druhovej svetovej vojne. Obdobie obdobia povojnového rozvoja sprevádza dynamický rast svetového hospodárstva, zintenzívnenie medzinárodnej hospodárskej spolupráce a integrácie. Zahraničný obchod sa stal jedným z rozhodujúcich faktorov, ktorý podporuje ekonomický rast jednotlivých krajín aj celosvetovej ekonomiky.
Charakteristika zahraničného obchodu
Zahraničný obchod predstavuje obchodné činnosti medzi jednou národnou ekonomikou a inými krajinami, počas ktorých tovar alebo služby prekračujú hranice štátu, najčastejšie vo forme vývozu (exportu). Tento proces nie je obmedzený len na hmotné tovary, ale zahŕňa aj nehmotné hodnoty, ako sú know-how, patenty, autorské práva či technické vynálezy, ktoré môžu pochádzať z rôznych sektorov ekonomiky.
V užšom zmysle slova sa zahraničný obchod definuje ako výmena hmotného tovaru, no v širšom chápaní predstavuje pohyb tovarov a služieb medzi krajinami. (Ružeková et al., 2013, s. 23-24)
Svetový obchod ako súhrn národných výmen
Svetový obchod predstavuje celkový objem zahraničných obchodov všetkých krajín dohromady, teda súčet zahraničných obchodných aktivít všetkých ekonomík zapojených do svetovej deľby práce.
Význam obchodnej bilancie
Obchodná bilancia je ekonomický ukazovateľ, ktorý porovnáva hodnotu exportu a importu tovarov za dané obdobie, pričom saldo môže byť aktívne (prebytok), pasívne (deficit) alebo vyrovnané. Zahraničný obchod ako súčasť národného hospodárstva zahŕňa všetky tovarové toky prekračujúce štátne hranice, ktoré sa vplatňujú do platobnej bilancie krajiny.
Obchodná bilancia býva často využívaná ako indikátor úspechu zahraničného obchodu, aj keď nezahŕňa obchod so službami, ktoré sú v globálnom meradle stále pomerne menšou súčasťou celkového objemu výmen. Niektoré zdroje nesprávne považujú saldo obchodnej bilancie za výsledok celkového zahraničného obchodu, čo však nie je úplne presné.
Súčet saldo obchodných bilancií všetkých krajín odráža rozsah a úroveň medzinárodného, alebo svetového, obchodu ako celku.
História a súčasný význam svetového obchodu
Medzinárodný obchod má dlhú históriu a už od staroveku predstavoval fenomén ľudskej civilizácie. Dnes je definovaný ako tok tovarov a služieb medzi štátnymi hranicami a predstavuje významnú časť tvorby HDP mnohých krajín.
Najvýraznejší rozmach zaznamenal svetový obchod v druhej polovici 20. storočia, kedy ho urýchlil rozvoj komunikačných a informačných technológií, ako aj globalizácia ekonomiky vyspelých krajín. Významné je, že v roku 2005 dosiahol objem medzinárodného obchodu úroveň 10 121 miliárd USD a jeho rast trvá už viac ako dve desaťročia (World Trade Report 2006, s. 53).
Závislosť krajín na zahraničnom obchode
Intenzita závislosti krajiny od zahraničného obchodu sa vo všeobecnosti odvíja od veľkosti jej domáceho trhu a počtu obyvateľov. Všeobecne platí, že väčšie krajiny s rozľahlým vnútorným trhom sú menej závislé od vonkajšieho obchodu, no túto závislosť ovplyvňujú aj technológie, prírodné zdroje alebo geopolitická poloha.
Príkladmi sú USA a Ruská federácia, kde podiel zahraničného obchodu na HDP zostáva relatívne nízky. Naopak, malé otvorené ekonomiky ako Slovenská republika výrazne závisia od úspechu na zahraničných trhoch. To je dôsledkom obmedzeného domáceho trhu, vysokej priemyselnej kapacity, nedostatku surovín a strategickej polohy v strednej Európe.
Dôležitým ukazovateľom zapojenia krajiny do zahraničného obchodu je pomer obratu zahraničného obchodu k hodnotám HDP — čím vyšší je tento ukazovateľ, tým viac je ekonomika závislá od vonkajších obchodných vzťahov.
Medzinárodný obchod a jeho význam pre národné hospodárstva
Medzinárodný obchod predstavuje výmenu tovarov a služieb medzi krajinami patriacimi do medzinárodných hospodárskych zoskupení. Umožňuje krajinám rozšíriť spotrebný sortiment nad rámec možností výroby v ich vlastnom hospodárstve, čo prispieva k zvýšeniu životnej úrovne a efektivity využitia zdrojov.
V rámci medzinárodnej deľby práce zohráva medzinárodný obchod nezastupiteľnú úlohu a hoci ide o starodávny jav hospodárskej spolupráce, dnes je jeho význam umocnený globalizáciou a rastúcim prepojením svetových ekonomík.
Prístup krajiny k zahraničným trhom a mieru jej otvorenosti možno hodnotiť napríklad podielom importu, exportu alebo celkového zahraničného obchodu ku HDP. Tieto ukazovatele reflektujú intenzitu zapojenia ekonomiky do globálnych obchodných vzťahov.
(Mulačová et al., 2013, s. 439)
Úlohy zahraničného obchodu v ekonomike 20. a 21. storočia
Medzinárodný obchod prešiel od 20. do 21. storočia významnými zmenami, ktoré reflektujú nové trhové podmienky a dynamiku globalizácie. Tempo rastu medzinárodných obchodných aktivít prevýšilo rast vnútroštátneho obchodu hlavne od konca 90. rokov. Firmy, tovar i spotrebitelia dnes vytvárajú globálny trh, kde hranice štátov prestávajú byť bariérou.
Tento vývoj podporili technologické inovácie, liberalizácia obchodu, rozvoj globálnych verejných i súkromných inštitúcií a rastúca konkurencia na medzinárodných trhoch. (Černohlávková, Plchová, 2005)
